PAVÚKY NA SLOVENSKU / EXOTICKÉ PAVÚKY
(Arachnoidea)
PAVÚKY NA SLOVENSKU
Pavúky patria medzi článkonožce, obávajú všetky ekosystémy. Na Slovensku sa predpokladá výskyt asi 942 druhov pavúkov.
Pavúk obyčajne neútočí na človeka, ak tak len v sebaobrane. Väčšinu uhryznutí spôsobujú iné článkonožce. Pavúk uhryzne len raz, opakované uhryznutia sú raritné. Pri uhryznutí nemusí pavúk vypustiť do rany jed (tzv. suché uhryznutie). Ranu tvoria dve bodky vzdialené od seba 1 – 10 mm.
Na Slovensku žije voľne v prírode jedovatý pavúk Pradiarka pestrá (Cheiracanthium punctorium), resp. Zápřednice jedovatá. Jeho výskyt je relatívne zdriekavý.
Bolo popísaných niekoľko prípadov uhryznutia týmto pavúkom.
Kazuistiky:
** 52-ročnú pacientku uhryzol pavúk do prostredníka a ukazováka pravej ruky. Na prstoch boli jasne viditeľné miesta vpichu. Pohryznuté prsty výrazne opuchli, pacientka udávala prudkú bolesť v mieste uhryznutia. Napriek bolesti, pacientka vyhľadala lekárske ošetrenie až 24 hodín po udalosti. Pri vyšetrení udávala sťažené dýchanie, rozšírenie bolesti aj na pravú dolnú končatinu a zvýšenie telesnej teploty o 2 stupne. Pacientka odmietla hospitalizáciu v nemocnici, bola jej podaná injekcia magnézia a opakovane studené obklady. Stav sa v priebehu niekoľkých dní upravil.
** 13-ročné dievča uhryzol pavúk do pravej nohy, asi 5 cm nad oblasťou členka. Ranku tvorili dva krvavé vpichy vzdialené od seba 3,5 mm. Rana nebola opuchnutá. Lekársku pohotovosť vyhľadala až večer, keď matka našla pavúka na vnútornej strane nohavíc. Pacientka potvrdila, že ani nezbadala, kedy ju pavúk uhryzol do nohy.
Prekvapivé bolo to, že pavúk uhryzol pacientku cez hrubé ponožky.
V oboch prípadoch bol pavúk identifikovaný ako druh Pradiarka – Cheiracanthium punctorium (www.vivarista.sk)
Na internete bol popísaný aj pokus zoológa, ktorý testoval uhryznutie vyššie spomenutým pavúkom sám na sebe. Po polhodinovom dráždení samička pavúka uhryzla zoológa do predlaktia. Popisoval intenzívnu bolesť, porovnateľnú s bolesťou pri uhryznutí sršňom, rana okamžite sčervenala. Bolesť odoznela do 20 minút.
Večer sa príznaky vrátili, ruka opuchla a začala tŕpnuť až do oblasti ramena. Zoológovi stúpla telesná teplota na 37 °C.
Skúsenosti s uhryznutím pradiarkou dopĺňa aj údaj z literatúry, kde sa uvádza, že z dvadsiatich prípadov potvrdeného pohryznutia bola mierna nekróza popisovaná len v 1 prípade (Vetter a spol., 2006).
Liečba spočíva v ošetrení rany, dezinfekcii a v tlmení bolesti. Špecifické antisérum neexistuje.
STREHÚŇ ŠKVRNITÝ – Lycosa singoriensis
http://www.vivarista.sk/m/clanky/2518
Je to najväčší pavúk vyskytujúci sa na Slovensku. Tento druh pavúka obýva celú Európu, môže mať až 7 cm, samičky bývajú menšie. Sú tmavohnedé, brucho je čierne, končatiny sú svetlé, najmä ich spodná časť. Sú husto ochlpené, chĺpky sú svetlé, sivej farby. Tento tzv. aj stepný pavúk žije pod zemou, väčšinou na piesočnatých pobrežiach riek.
Nájdený v Leviciach /august 2007/, priestoroch školy, mal 4,9 cm aj s končatinami. Tento druh pavúkov je u nás chránený. V nitrianskej jedálni /október 2008/ bolo nájdené množstvo týchto pavúkov,situácia bola medializovaná a pavúky označené za jedovaté.
Podľa odborníkov tento druh pavúkov nie je pre ľudí obzvlášť nebezpečn, ale môže zaútočiť /pohrýzť/ v prípade ohrozenia. Útočí skokom.
Pavúk môže spôsobiť tieto zdravotné ťažkosti:
-žihľavku vyvolanú chlpmi pavúka
-sekundárnu infekciu v mieste uhryznutia
-rôzny stupeň alergickej reakcie
-neuromuskulárne účinky
Zdroj: k dispozícii je v NTIC
EXOTICKÉ PAVÚKY
Podľa Patočky a jeho spolupracovníkov môžu u človeka spôsobiť intoxikáciu pavúky z nasledovných rodov:
Latrodectus (čierna vdova,black widow)
Loxosceles (brown spider)
Phoneutria (banánový pavúk)
Atrax (funnel-web spider)
Systémové neurotoxické príznaky môžu spôsobiť aj pavúky z rodov Sericopelma, Phormictopus, Acanthoscurria a druh Theraphosa blondii.
Väčšina bežne chovaných pavúkov čeľade Theraphosidae a európskych križiakov (Araneidae) spôsobuje len lokálne príznaky.
Vtáčkar (v anglosaskej literatúre často označovaný ako Tarantula) čelaď Theraphosidae
U nás sa vo voľnej prírode nevyskytuje ale patrí medzi pavúky obľúbené u našich chovateľov.
Uhryznutie vtáčkarom je podobné ako uštipnutie včelou alebo osou. Nebýva smrteľné ale je bolestivé. Kontakt s chlpmi pavúka môže spôsobiť alergické reakcie – svrbenie, opuch a vyrážky. Inhalácia chlpov môže spôsobiť podráždenie dýchacích ciest.
Pri neodbornej manipulácii s vtáčkarom bol pozorovaný zápal spojoviek.
Liečba spočíva v podávaní liekov proti bolesti, zápalu a na potlačenie svrbenia (antihistaminiká).
Na dovolenke pri Jadranskom mori môžeme dôjsť so kontaktu s pavúkom Lathrodectus tredecimguttatus, resp. Malmiňata trinásťbodková, ľudovo nazývaná čierna vdova.
Je to malý pavúk, veľkosti 7-10 mm, s dlhými nohami,čiernej farby s 13 krvavočervenými bodkami na brušku.
V mieste uhryznutia sú pritomné dve malé bodkovité ranky, 1-2 mm vzdialené. Postihnutý cíti slabú bodavú bolesť, ktorá často odoznieva v priebehu niekoľkých minút. Bezprostredné okolie ranky je horúce, len minimálne opuchnuté, mierne začervenalé.
Pri závažnej intoxikácii sa za 20-40 minút objavia pocity bolesti, mrazenia, bolesť progreduje v priebehu niekoľkých hodín.
Bývajú prítomné aj bolesti svalov a kŕče v okolí uhryznutia. Tie sa objavia za 30 – 120 minút, postupne sa presúvajú na veľké svalové skupiny (stehno, hrudník, brucho a gluteálna oblasť). Po uhryznutí môžu byť prítomné aj svalové zášklby, brucho, chrbát a ramená sú stuhnuté. Bolesť dosahuje maximum za 2-3 hodiny.
Bolo zaznamenané aj mierne zvýšenie tlaku krvi, pocit úzkosti, slabosť, bolesti hlavy, opuch očných viečok. svrbenie, nevoľnosť, vracanie, mohutné slinenie, potenie, ťažkosti s dýchaním.
Úmrtia sú veľmi zriedkavé.
Liečba:
Ako prvá pomoc sa odporúča na ranu priložiť studené alebo horúce obklady. Obklady neovplyvňujú vstrebávanie jedu z rany.
Ranu je potrebné opláchnuť vodou a mydlom, miesto nad ranou nesťahovať – retencia jedu v rane zhoršuje lokálne príznaky. Podať lieky proti bolesti, lekár v prípade potreby podá aj lieky na potlačenie kŕčov.
Antisérum nie je u nás dostupné, podáva sa len pokiaľ je pacient v ťažkom stave.
Pavúky z rodu Loxosceles
Patria sem druhy Loxosceles reclusa a Loxosceles rufescens. Sú rozšírení v teplejších oblastiach celého sveta. Majú prevažne hnedú farbu, preto sú známe aj pod názvom – brown recluse spider.
Uhryznutie americkými a africkými pavúkmi tohto rodu spôsobuje vznik závažnej lokálnej nekrózy spojenej s devastáciou mäkkých tkanív.
Rana po uhryznutí nebolí, až po 12 – 24 hodinách nastupuje typická lokálna reakcia, ktorú sprevádza intenzívna bolesť a začervenanie kože v mieste uhryznutia. Neskôr sa objavujú pľuzgieriky, ktoré sa môžu zmeniť na vredy a vzniká nekróza.
Vo výnimočných prípadoch môžu nekrotické ložiská dosiahnuť 10 – 25 cm. Rany sa zle hoja, vznikajú hlboké jazvy.
Medzi prejavy systémovej toxicity patria zvýšená teplota, vracanie, kŕče, závažné poruchy krvnej zrážanlivosti, anémia spôsobená rozpadom červených krviniek, akútne zlyhanie obličiek.
Úmrtia sú zriedkavé, spôsobené sekundárnou infekciou alebo v dôsledku zlyhania obličiek.
Liečba:
V rámci prvej pomoci sa odporúča podať na ranu ľad, resp. studené obklady. Rany dezinfikujeme peroxidom vodíka, prípadne genciánovou violeťou, pri prejavoch infekcie podať antibiotiká vo forme masti.
Pavúky z rodu Phoneutria
Patrí sem Phoneutria nigriventer, označovaný ako brazílsky putovný pavúk, resp. ako banánový pavúk.
Môže dosahovať dĺžku až 5 cm, s trsom banánov sa občas dostane aj do Európy. Je útočný a často napáda človeka.
U väčšiny pacientov bývajú prítomné len lokálne príznaky – bolesť, opuch, mravčenie, pálenie, svrbenie. Závažná toxicita sa vyskytuje len u 0,5 – 1% pacientov. Postihnuté sú najmä deti, dospelí len vo výnimočných prípadoch. Na jed citlivejšie reagujú deti do 5 rokov a ľudia nad 70 rokov. Literatúra popisuje úmrtie 3- ročného dieťaťa, ktoré zomrelo 9 hodín po uhryznutí, následkom opuchu pľúc. Pri závažnej intoxikácii bolo popísané potenie, zrýchlený pulz, kolaps, vracanie, zrýchlené dýchanie, bledosť, cyanóza, hnačky (Bucaretchi a kol.,2000)
V liečbe sa používa nešpecifické pavúčie antisérum, ktoré u nás nie je dostupné.
Pavúky z rodu Atrax
Žijú v Austrálii, v štáte Queensland. Sú veľmi agresívni, často napadajú človeka. Najznámejší je Atrax robustus, vyskytuje sa najmä v okolí Sydney, kde je známi ako Sydney funnel web spider, pre tvar pavučiny.
Uhryznutie týmto pavúkom je veľmi nebezpečné, a kým nebolo k dispozícii špecifické antisérum, často sa končilo úmrtím.
Jed obsahuje neurotoxíny – robustoxin alebo verutoxin, ktoré pôsobia na nervové zakončenia a spôsobujú lokálne ochrnutie. Uhryznutie je extrémne bolestivé, bolesť môže pretrvávať niekoľko hodín až dní. Ranka po uhryznutí môže krvácať.
U pacientov s miernou intoxikáciou môžu vzniknúť bolesti hlavy, nevoľnosť, únava, pocit tŕpnutia postihnutej oblasti. Príznaky obyčajne nastupujú do 10 minút. Pri závažných intoxikáciách sa objavuje znecitlivelosť úst a pier, kŕče jazyka, nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha, svalové zášklby, potenie, zvýšený slinotok, slzenie, sťažené dýchanie, nepokoj. Smrť môže nastať v dôsledku poškodenia pľúc.
Pokiaľ pacient prežije, 11 hodín od intoxikácie sa môžu prejaviť oneskorené príznaky: prudký pokles tlaku nereagujúci na liečbu, zástava dychu, zástava srdca.
Liečba: existuje špecifické sérum na liečbu uhryznutia týmto pavúkom, na Slovensku nie je dostupné.
Zhrnutie:
Jed niektorých pavúkov môže vyvolať nekrózu kože v mieste uhryznutia, chĺpky pavúkov môžu vyvolať alergickú reakciu alebo sekundárnu infekciu. Existujú aj pavúky, ktorých jed je neurotoxický.
Liečba spočíva v dezinfekcii miesta uhryznutia, potlačení bolesti – ľad, analgetiká, liečba zápalu – antibiotiká, protizápalové lieky, tlmenie svrbenia. Existujú aj protipavúčie séra, na Slovensku sú toho času nedostupné.
Literatúra:
1.Bucaretchi F., Deus Reinaldo C., Hyslop S., Madureira P. De Capitani E. Vieira R.: A clinico-epidemiological study of bites by spiders of genus Phoneutria. Rev Inst Med Trop Sao Paulo 42 (1), 17-21, 2000
2. Kazbudová J., Patočka J.: Jedovatí pavouci a nebezpečí jejich kousnutí, Vojenské zdravotnícke listy, 2006, ročník 75, číslo 2.
3. Micromedex 2008,2009
4. Vetter RS, Isbister GK, Bush SP, Boutin LJ.: Verified bites by yellow sac spiders (genus Cheiracanthium) in the United States and Australia: where is the necrosis? Am J Trop Med Hyg, 2006, Jun, 74 (6), 1043 -8